• Revolučné okná

Čo spôsobuje rosenie okien?

Nekvalitné okná sa na celkových energetických stratách objektu môžu podieľať 30 až 60–timi percentami. Investícia do výmeny okien a dverí naším zákazníkom výrazne odoberie z ťažko nadobudnutých úspor. O to viacej ma mrzí sklamanie na ich strane, keď po očakávanom efekte lepšieho komfortu, nastanú problémy s kvalitou mikroklímy a prostredia. Najčastejšou nepríjemnosťou po výmene okien je vznik pliesni a kondenzátu na oknách, rohoch ostení alebo v rohoch miestnosti. Je to spôsobené objektívnymi fyzikálnymi zákonmi, pretože po výmene okien sa obytný priestor takmer hermeticky uzavrie, čím sa znemožní prirodzená výmena vzduchu vo vnútri bytu s vonkajším vzduchom netesnosťami ako tomu bolo pri starých oknách a tým aj priebežné odvádzanie vzduchu zo zvýšenou vlhkosťou zvnútra do vonkajšieho prostredia. Utesnením stavebného otvoru (okna, dverí) sa výrazne zvyšuje množstvo vodných pár vo vzduchu v interiéri, pri zachovaní toho istého režimu chodu domácnosti ako pred výmenou okien.


Hlavnými zdrojmi tvorby vodnej pary sú činnosti vykonávané v byte ako je nevyhnutné dýchanie, varenie, kúpanie, sušenie prádla, pestovanie kvetín, pričom pri niekoľko člennej rodine, môže množstvo vyparenej vody predstavovať aj niekoľko litrov za deň. Po výmene okien udržujte relatívnu vlhkosť vzduchu v interiéri v rozsahu 45 až max. 50 %, pretože tá je hlavnou príčinou nadmerného rosenia skiel a hlavne tvorby plesní. Vznik kondenzu na sklách okien a prípadný výskyt piesní spravidla nie je následkom výmeny okien za plastové – pri kvalitných profiloch. Kritickými miestami na každej stavbe sú miesta styku rámu s ostením (špaletami), nadpražím (prekladom), parapetným murivom alebo v rohoch stavby. Pri správne navrhnutej a zrealizovanej tepelnej izolácií a kvalitnej montáži okna – bez ohľadu na to, či sa jedná o panelákový byt alebo rodinný dom – sa vytvoria podmienky, ktoré nedávajú predpoklad na vznik plesni a kondenzátu. Hlavnými faktormi, ktoré zásadne vplývajú na tvorbu plesní je povrchová teplota predmetu (pri našej téme je to povrch steny, resp, izolačného skla alebo profilu) a relatívna vlhkosť okolitého vzduchu. Na pocit tepelnej pohody má veľký vplyv teplota vzduchu v miestnosti – táto by sa mala pohybovať v rozmedzí 18 – 23 °C , povrchová teplota okolitých stien by nemala byť nižšia o viacej než 2 až 4 °C – pri väčšom rozdiele teplôt vnímame chlad stien nepríjemne. Pomer teploty vzduchu a vnútorných stien sa dosahuje zateplením obvodového plášťa budovy.


Rýchlosť prúdenia vzduchu v miestnosti pri uvedených teplotách by nemala prekročiť 0,1 m.s-1, pri vyššej rýchlosti pociťujeme prievan. Utesnením stavebných otvorov sa zvyšujú nároky na udržiavanie relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorá sa optimálne (zdravotne) udáva v rozsahu 45 až 55 %. Vzťah medzi povrchovou teplotou predmetu a relatívnou vlhkosťou vzduchu celkom dobre vyjadruje závislosť na obrázku s vyznačenými zónami.


Zelenými priamkami je v obrázku vyznačený spôsob zistenia kritickej relatívnej vlhkosti vzduchu pre prípad, že povrchová teplota stien (skiel) je 14 °C , ktorá je považovaná za spodnú hranicu pocitu tepelnej pohody. Pri relatívnej vlhkosti vzduchu 55 % sa takéto prostredie dostáva na hranicu tvorby plesní. Zvýšením povrchovej teploty stien o 1 °C na 15 °C , alebo znížením vlhkosti na 50 %, sa kritický bod posunie do „bezpečnej“ oblasti. Pre povrchovú teplotu stien 14 °C začína vznikať viditeľný kondenzát pri relatívnej vlhkosti vzduchu blízkej 70 %. Na zníženie výskytu problémov s tvorbou plesní alebo kondenzátu je dobré držať sa niekoľkých praktických rád. Zvýšeniu povrchovej teploty izolačných dvojskiel aj stien, teda posunutiu rosného bodu napomôžete napríklad tým, že:

  • umožníte cirkuláciu teplého vzduchu od radiátora v čo najväčšom objeme miestnosti tak, že v zime budete používať také závesy a záclony, ktorých spodný okraj je vo výške najmenej 10 cm nad parapetom a garniža je takého tvaru, aby umožnila obtekanie zohratého vzduchu od radiátora okolo parapetu po povrchu skla a okolo nadpražia (prekladu) do miestnosti,

  • pri výmene okien nie je dobré preháňať hĺbku parapetov, pretože pri hĺbke parapetu približne nad polovičnú hĺbku radiátora sa výrazne zhoršuje obtekanie teplého vzduchu popri spodnej časti okien, ktoré sú logicky najchladnejšie a kde sa najskôr začne zrážať vodná para,nenechávajte zbytočne spustené a zaklopené lamely žalúzií, pretože sa tým zabráni kontaktu teplého vzduchu s povrchom skla a tým aj jeho zohriatiu. Pokiaľ je to možné, žalúzie aspoň čiastočne vytiahnite hore – odvetrá sa značná časť už vyzrážanej vlhkosti a zohreje sa najchladnejšia časť skla. Na Obrázku č.1 je zobrazené správne „oblečené“ okno z hľadiska dĺžky závesov a záclon, typu a umiestnenia garniže, povytiahnutej žalúzie a správneho nastavenia lamiel žalúzie. Na privretie žalúzií používajte polohu lamiel vnútornou hranou dolu, aby sa aspoň časť teplého vzduchu mohla dostať na sklo a trochu ho ohriať – viď. Obrázok č.2

Obrázok č.1



Obrázok č.2



  • prirodzenú cirkuláciu vzduchu po miestnosti výrazne dokážu narušiť rôzne prekážky, napríklad nábytok, paravány a pod. Vzduch zohriaty od radiátora by mal mať možnosť voľne obiehať okolo povrchu stien, aby čo najrovnomernejšie zohrieval steny. Toto je zvlášť dôležité pri severných a východných stenách, ktoré sú najchladnejšie a preto pri týchto stenách by mal byť nábytok odtiahnutý od steny najmenej 10 cm a ideálne by bolo, keby to bol nábytok na nožičkách, aby vzduch mohol voľne prúdiť popod aj poza neho.

  • vetrajte krátko a intenzívne. Na výmenu objemu vzduchu v miestnosti spravidla stačí dokorán otvoriť najväčšie krídlo na 3 až 5 minút najmenej 3 krát denne. Sieťky proti hmyzu rapídne zhoršujú prúdenie vzduchu. Problémom je vonkajšia relatívna vlhkosť vzduchu nad 40 % počas vlhkých dní. S tým sa už ťažko bojuje.

  • zbytočne nešetríme na kúrení. Veď žijeme pre pocity zo života. Optimálne teploty miestnosti v dome by mali byť takéto: obývačka 21-23 °C, pracovňa a detská izba 20-22 °C, spálňa 18-19 °C, kuchyňa 16-18 °C, kúpeľňa 22-23 °C, predsieň a chodby 15-18 °C.

Problémy s vlhkosťou a plesňami takmer nikdy nemá na svedomí len jeden faktor a už vôbec nie sú hlavným vinníkom vymenené okna, či už plastové, drevené alebo hliníkové. Z vlastnej skúsenosti vieme, že na starších domoch je množstvo slabých miest z hľadiska tepelných mostov alebo prechladzovaných miest. Patria sem napríklad, stropy, vonkajšie rohy izieb, prechody medzi podlahou a obvodovým múrom, stavebné chyby pri izolácií základov (prekrytie izolačnej vrstvy medzi základom a stenou cementovým sokľom zvonku), „obľúbené“ betónové podlážky okolo vonkajších stien, atď., atď. Zateplením súčastí stavebného otvoru z exteriérovej strany, teda vonkajšieho ostenia, nadpražia a priestoru pod parapetmi, sa výrazne zvyšuje povrchová teplota okolia rámu okna v interiéri. Zvýšená teplota v okolí rámu o 2 °C dokáže eliminovať nárast vlhkosti o zhruba 10 %. Slabými miestami z hľadiska vnútorných povrchových teplôt a tým aj tvorby plesní sú vonkajšie rohy miestností a oblasť prechodu medzi podlahou a múrom.



Rozdiel medzi teplotou steny v strede a v rohu je nezriedka 10 °C aj viac. Je to spôsobené tým, že plocha v bezprostrednej blízkosti rohu v interiéri, napr. pás steny v kúte široký 10 cm od rohu, je vychladzovaný mnohonásobne väčšou plochou z vonkajšej strany – pri múre širokom 50 cm je chladiaca plocha 11 – násobná oproti vyhrievanej v interiéri. Pri ploche 2 + 2 cm v kúte je vychladzovacia plocha 26 krát väčšia ako vyhrievaná. Účinným a ekonomickým riešením je dodatočné zateplenie len samotného rohu aspoň na šírku celého múru, tak ako je to navrhnuté na obrázku. Cielené miestne zateplenie studených plôch zvonku, spravidla dokáže nielen eliminovať nebezpečenstvo plesni ale znižuje aj tepelné straty. Je potrebné tiež dbať na rozmiestnenie nábytku v blízkosti rohu a okolo stien, aby bol zabezpečený aspoň minimálny pohyb vzduchu na jeho ohrievanie a vyrovnávanie vlhkosti. V prípade záujmu ponúkame naším zákazníkom zmeranie povrchových teplôt kritických miest, teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu, rosného bodu bezkontaktnými prístrojmi a tiež praktické rady na cielené a čo najlacnejšie odstránenie nepríjemných problémov.


Autor: Ing. Marko Pribula, konateľ MP-Plast.s.r.o. , člen združenia Revolučné okná

Pozrieť stránku spoločnosti PM-Plast, s.r.o. - http://www.mpplast.sk/

Požiadať o cenovú ponuku - Žiadosť o cenovú ponuku

0 zobrazení

SLEDUJ NÁS

Pečať kvalitných okien
  • Facebook Revolučné okná
  • YouTube - Revolučné okná
  • Instagram - Revolučné okná
  • Facebook
  • YouTube
  • Instagram