O správnej montáži okien a dverí

Tento článok o správnej montáži okien a dverí Vám dá predstavu o tom, na čo by ste sa mali pri osadení okien a dverí zamerať.

Riešenie problému sa volá – správna montáž systémovými riešeniami

Pripojenie okien a dverí do stavby je najnamáhanejšia konštrukcia stavby. Má len malú šírku 8 – 10 cm a požiadavky sú veľmi, veľmi vysoké. Tepelnoizolačné, hydroizolačné a zvukovoizolačné vlastnosti tesniacich materiálov použitých pri spojení rámu okna a stavebnej konštrukcie by mali mať minimálne rovnaké fyzikálne parametre ako samotné okno. Žiaľ, táto požiadavka sa skoro u všetkých stavieb podceňuje, pretože sa používajú nevhodné montážne technológie.

Pozor na tepelné mosty

Investor a aj montážne spoločnosti či remeselníci, ktorí vykonávajú túto montáž, si musia uvedomiť (!!!), že tepelné mosty okolo rámu konštrukcie okna majú zásadný vplyv na povrchové teploty okien a pripojovaných stavebných konštrukcií. Tieto „mosty“ taktiež znižujú teplotu stavebnej konštrukcie zo strany interiéru a môžu spôsobovať vážne poruchy na povrchu (aj vo vnútri) stavebnej konštrukcie (plesne) s následným dopadom na kvalitu vnútornej klímy obytného priestoru.

Požiadavky na spojenie rámu okna a stavebnej konštrukcie je možné zhrnúť do týchto funkčných požiadaviek:

1. Ochrana vnútorných priestorov pred nepriaznivými účinkami počasia (dážď, vietor, chlad, estetika, atď.).

2. Zníženie únikov tepla a vytvorenie podmienok pri vytváraní tepelnej pohody vnútorných priestorov.

3. Ochrana vnútorných priestorov pred nadmerným hlukom z ulice.

4. Spolupôsobenie oboch konštrukcií do jednotného funkčného celku tepelného obalu stavby.

Pre použité materiály a technológie realizácie prác vyplýva, že kľúčovým faktorom pri získaní deklarovaných tepelnoizolačných vlastností okien a dverí (tieto si výrobca dáva overovať v skúšobných ústavoch) je teda výber tesniacich materiálov, ktoré použijeme v pripojovacej škáre okna či dverí a ich správna montáž do týchto pripojovacích miest. Správnu montáž definuje STN 73 3134: 2014

Stavebné práce

Styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy. Požiadavky, zhotovovanie a skúšanie. Norma je platná od 1. 2. 2014!.

Prvé odporúčame riešiť mechanické ukotvenie okna

Základnou východiskovou „pozíciou“ pochopenia správnej montáže je uvedomenie si skladby pripojovacej škáry okenného otvoru. Prvá úloha je statická funkcia – „uchytenie“ okna do konštrukcie a druhá funkcia je hydroizolačná a tepelnoizolačná. Pre „uchytenie“ – pripevnenie okenného rámu do muriva sa z pohľadu splnenia statickej požiadavky používajú rôzne kotviace prvky.

Rozlišujeme 2 typy kotvenia okenného rámu do stavebnej konštrukcie.

1. skrutkou (priamo cez rám) upevníme rám do stavebného materiálu tvoriaceho otvor,

2. použijeme rôzne tvarované kotviace plechy a konzoly, ktoré sú pripevnené na rám okennej konštrukcie a následne sú priskrutkované do stavebnej konštrukcie.

Každá technológia ukotvenia má svoje výhody aj nevýhody a ich použitie je „len“ na ľubovôli montážnika na základe jeho pozitívnych či negatívnych skúseností s tou ktorou metódou, ktoré už vyskúšal v praxi.

Spôsobom výberu prvku kotvenia výrobku do stavby sa v podstate nezaoberá projektant, ale ani stavebný dozor. Odporúčania pre montážnikov dávajú výrobcovia okien alebo výrobcovia kotviacich skrutiek či „hmoždiniek“ a konzol.

Druhá funkcia – hydroizolačná a tepelnotechnická

Už v úvode sme popisovali, že je logické, aby tepelnoizolačné, zvukovoizolačné a hydroizolačné vlastnosti tesniacich materiálov použitých pri spojení rámu okna a stavebnej konštrukcie mali minimálne rovnaké parametre ako samotné okno. Túto zásadu predpisuje aj spomínaná norma STN 733134.

Aké sú technológie pripojenia?

Najčastejšie ide o PUR penu. PUR pena je výborným tepelným aj zvukovým izolantom, avšak iba suchá izolácia dokáže dlhodobo zabezpečiť tepelnú pohodu! Vlhká či až mokrá izolácia sa ihneď zmení na tepelný vodič! Skúsenosti z praxe dokazujú, že iba s PUR penou sa tieto podmienky jednoducho splniť nedajú.

Chyby „klasickej“ montáže

Obvyklá – a musíme poznamenať, že aj lacná – technológia montáže „na PUR penu“ je nasledovaná:

Okno je mechanicky ukotvené, škára po obvode rámu je zapenená polyuretánovou penou, ktorá je prekrytá vrstvou omietky (z interiéru), a zo strany exteriéru sa po obvode rámu vlepí baukléberom 2 – 3 cm zatepľovacieho materiálu. Vnútorná omietka presahuje na rám okna max. 1 – 2 cm. Pri takto osadenom okne omietka v styku s rámom okna popraská a okolo celého obvodu okna vznikne 1 – 2 mm škára. Cez ňu potom začne z exteriéru vnikať vlhkosť, lebo aj tenkovrstvá exteriérová omietka sa časom od rámu okna odlúpne. Vnikajúce vodné pary (vzduch ich vždy obsahuje) degradujú samotnú montážnu penu a po určitom čase sa na vnútorných osteniach objavuje vlhká zaplesnutá omietka. Ešte horšia je situácia v mieste osadenia parapetných dosiek. Vonkajší aj vnútorný parapet sa obvykle „prilepí“ PUR penou. Či sa pena dostala do všetkých otvorov a štrbín, pod montážnym profilom a vedľa neho, to nekontroluje nik.

Murár odreže prebytočnú penu, „vyspraví“ vonkajšiu aj vnútornú omietku a hotovo. Koľko tepelných mostov zostalo v mieste parapetu, nevieme – a to je chyba!

Orezávanie PUR peny

Orezávanie PUR peny po aplikácii do pripojovacej škáry je v poslednej dobe horúcou témou. Je potrebné si ujasniť, že pokiaľ je PUR pena samotný izolant v pripojovacej škáre, je úplne jedno, či je orezaná alebo nie, pretože samotná PUR pena v škáre nebude dlhodobo fungovať. Vypeniť škáru tak, aby pena nepretekala alebo nechýbala v škáre, je pomerne zložité a v praxi ťažko uskutočniteľné. Najľahší postup je peniť o trochu viac, aby PUR pena vytiekla, a tú vytečenú následne orezať. Tým, že montážnik penu oreže, tiež zistí, či je už vytvrdnutá (teda vhodná pre zakrytie fóliou), a akú má štruktúru. Na orezanej pene, ktorá bola vystavená dni alebo týždne poveternosti, je krásne možno demonštrovať, ako pena na povrchu degraduje. Povrchová šupka na pene je veľmi tenká a počítať s tým, že by vďaka neorezaniu mohla byť pena viac vodotesná (odolná), je naivné. V úlohe je viac faktorov – kvalita podkladu a či je porézny; štruktúra peny; či bol podklad vlhčený; priľnavosť PUR na PVC rám, atď.

Čo sa deje v pripojovacej škáre

Aj v tejto len 8 – 9 cm širokej „konštrukcii“ platia fyzikálne javy! Vodné pary sa v škáre hromadia a koncentruje sa tu vlhkosť. Spoj je v zime neustále ochladzovaný a keď jeho teplota klesne k 12,7 °C (tzv. rosný bod), vlhkosť v PUR pene skondenzuje. Skondenzovaná voda prevlhčí omietky ostení (špalety) niekedy až tak, že (v tom najkritickejšom prípade) sa objaví na parapetnej doske. Porucha spojovacej škáry spočíva v tom, že PUR pena týmto vlhnutím stráca funkčnosť (pri 5%nej vlhkosti sa jej tepelnoizolačné vlastnosti znížia o 50 %). Vodou a pôsobením kyslíka oxiduje (zhnedne a začína sa droliť) až sa napokon odtrhne od muriva. Nesprávnou montážou vytvorili montážnici svojou neodbornou a neprecíznou prácou dokonale fungujúci tepelný most! Neorezaná pena však tiež nie je to správne riešenie podľa platnej STN 733134.

Oprava – ešte zhorší stav

Laik, ale aj niektorí „naši“ remeselníci vykonajú opravu tak, že z vonkajšej strany rámu okna natlačia do trhliny silikónový tmel. Vetrom hnaný dážď – podľa nich príčina vlhkosti – takto skutočne nevnikne do interiéru. Nerieši sa však problém difúzie, teda odstránenie – vyvetranie vlhkosti. Interiérová difundujúca vlhkosť znova zostáva v škáre (v PUR pene) – silikón nedovolí difúzii a dej s kondenzáciou sa opakuje. Začnú však vlhnúť aj okolité stavebné konštrukcie, čo spôsobuje ďalšie škody na omietkach, plesniach, skrátka – degradácia pokračuje!

Riešenie problému sa volá – Správna montáž

Ako už bolo vyššie spomenuté, nesprávna montáž okien a dverí má za následok vznik plesní, tepelných mostov a, samozrejme, aj s tým spojené zníženie komfortu užívania samotného výrobku. Platná norma STN 733134 jasne popisuje, že pripojovaciu škáru je potrebné rozdeľovať vždy do 3 funkčných rovín – parotesnú, tepelne a zvukovo izolačnú a paropriepustnú. Nadnesene môžeme prirovnať pripojovaciu škáru okien, teda jej funkčnosť k detailu strechy. Na streche automaticky chránime izoláciu parotesnou a paropriepustnou fóliou z toho dôvodu, aby izolácia zostala funkčná = suchá. Tento istý jav sa deje aj v pripojovacej škáre – akonáhle je izolácia (napr. PUR pena) „mokrá“, neizoluje, ale naopak, je zárodkom tepelných mostov a plesní.

Správna montáž okien by mala začínať prípravou ostenia, do ktorého sa bude vkladať samotné okno. Hlavne pri rekonštrukcii je dôležité, aby sme okno nemontovali do otvorov, ktoré skôr pripomínajú „zrúcaninu“. Následne je potrebné rozlišovať, o aký typ stavby ide, aby sa vybrali vhodné izolačné materiály. Na trhu sa konečné objavila illbruck oknárska pena FM330. Je to polyuretánová pena vyvinutá vyslovene pre oknárov. Má minimálnu postexpanziu, zvýšené zvukovo izolačné vlastnosti a hlavne po vytvrdnutí má 35%nú stláčateľnosť. Vďaka tejto vlastnosti sa pena nikdy neodtrhne od stavebného podkladu a dlhodobo dokáže prenášať dilatáciu materiálov. Samozrejme, aby fungovala, musí byť chránená parotesnou a paropriepustnou fóliou.

Otázka orezávania peny pri správnej montáži nie je dôležitá, pretože následne chránime penu funkčnými fóliami, ktoré nám zabezpečia, že sa do nej nedostane vlhkosť a zostane po celú životnosť okna funkčná. Takže pokiaľ je to potrebné, môžeme penu aj orezať a následne prelepiť cez ňu fólie. Podľa typu ostenia si vyberieme vhodný typ fólie. V prípade rekonštrukcie odporúčame fóliu Twinaktiv s perlinkou (sklo s textilnou mriežkou), ktorá nám zabezpečí funkčné prilepenie fólie aj na horšie pripravený povrch.

Na ideálne pripravené otvory (súdržný, presný, suchý) je možné použiť celo lepiace fólie ME350 a ME351, ktoré je možné aplikovať aj pri mínusových teplotách a vďaka celo lepiacemu vyhotoveniu je ich aplikácia extrémne rýchla a presná.

V prípade, že pripojovacia škára musí mať zvýšené nároky na zvukový útlm alebo osadenie okien, bude prebiehať v náročnejších podmienkach (mínusové teploty, dlhodobé vystavenie škáry UV žiareniu...), môžeme použiť na utesnenie pripojovacej škáry unikátny materiál – „komprimovanú pásku illmod Trio +“. Ide o komprimovanú pásku, ktorá spĺňa najnáročnejšie podmienky správneho osadenia otvorových výplní.

V jednom produkte sú spojené všetky 3 funkčné roviny pripojovacej škáry – parotesná, izolačná a paropriepustná. Aplikácia tejto pásky je presná a rýchla. Navyše dosiahnuté utesnenie a funkčnosť škáry prevyšujú požiadavky dané platnou normou.

Normou definované rozmiestnenie kotviacich bodov okna do stavebnej konštrukcie

Pozn.: kotva A, E - odstupy kotiev

Rozmiestnenie a odstupy kotiev

A – Odstupy kotiev: - pri hliníkovom okne max. 800 mm. - pri drevenom okne max. 800 mm. - pri plastovom okne max. 700 mm.

E – Odstup od vnútorného rohu rámového rohu a od stĺpikov a priečnikov na vnútornej strane profilu by mal byť 100 až 150 mm a pre plastové farebné okná 250 mm.

Určenie veľkosti pripojovacej škáry

Určenie veľkosti (šírky) pripojovacej škáry je jednou z najdôležitejších úloh pri výmene okennej konštrukcie. Návod je priamo v STN 73 3134.

Po vybratí pôvodnej okennej alebo dverovej konštrukcie a očistení ostenia sa pristúpi k odmeraniu šírky (výšky) otvoru. Podľa druhu materiálu na rám okna, napríklad tvrdené PVC biele, určíme šírku pripojovacej škáry podľa tabuľky 1, ktorá je v norme. Pre rozmer okna tento rámový materiál a rozmer otvoru do 3 m je montážna medzera do 15 mm.

Z tabuliek 2 a 6, ktoré sa nachádzajú v STN 73 3134, zistíme pre rozmer pripojovacej škáry tolerančné vzdialenosti okna a otvoru a tieto zakreslíme do skice. Vypočítané rozmery so zohľadnením tolerančných oblastí sú na obrázkoch hore.

Častým prípadom okrem rovného ostenia je aj zalomené ostenie. Tu musíme počítať s členitým tvarom a musíme ho zarátať do rozmeru výrobku. V praxi sa to rieši rozširovacími profilmi alebo novým (ďalším) prvkom tzv. osadzovacím rámom. Nesmie sa zabudnúť ani na prípadné dodatočné zateplenie budovy, potom sa nám zmenší vonkajšia šírka otvoru o ďalších 2 x 30 mm (čl. 3.4.1 STN 73 3134).

Zdroj: https://www.illbruck.com/sk_SK/